Zdražovanie nehnuteľností – oplatí sa kúpu odkladať?

Neustále zdražovanie nehnuteľností prekvapuje každým dňom aj samotných  realitných maklérov. Predpokladať ako sa trh s nehnuteľnosťami vyvinie, chce riadnu dávku odvahy, ak nie rovno vešteckú guľu.

Ale poďme si zhrnúť, ako trend zdražovania zasiahol celú EÚ.

V 23 krajinách EÚ ceny nehnuteľností vzrástli a klesli iba v štyroch. Najvýraznejší vzostup cien zaznamenali v Estónsku – o 133%, Luxembursku, kde bol nárast o 111% a v Maďarsku, kde sa ceny vyšplhali až o 109%.

Pokles cien bol zaznamenaný v Grécku, Taliansku, na Cypre a v Španielsku. Bolo to pravdepodobne spôsobené najvýraznejším zásahom covidu.

Divergencia medzi cenami domov a prenájmami  nabrala na obrátkach začiatkom roka 2015, keď ceny domov začali rásť oveľa rýchlejšie ako nájomné.

Podľa portálu www.weforum.org Estónsko zaznamenalo aj najvyšší nárast nájomného, ​​kde ceny vzrástli o 142 %. Litva bola druhá so 109 % nárastom nájomného, ​​zatiaľ čo Írsko bolo tretie s nárastom o 66 %. Pokles zaznamenalo Grécko, kde klesli o štvrtinu, a Cyprus s poklesom o 3%.

Vlastníctvo nehnuteľnosti sa v rámci EÚ líši

Zatiaľ čo v rámci EÚ existujú rozdiely v rýchlosti zmeny cien nehnuteľností a prenájmov, ​​rozdiely existujú aj v samotnom vlastníctve.

V EÚ ako celku žilo až 70% obyvateľov vo vlastnej nehnuteľnosti , zatiaľ čo zvyšných 30 % žilo v prenájme.

Vlastníctvo je bežnejšie ako prenájom vo všetkých členských štátoch EÚ, avšak v Nemecku je prenájom takmer na rovnakej úrovni, kde 49 % obyvateľov tvoria nájomníci.

Najvyšší podiel vlastníctva bývania je v Rumunsku, kde vlastní dom 96 % obyvateľov, nasleduje Maďarsko a Slovensko – obe s viac ako 90 %. Z toho nám opäť vychádza, že slovenský národ sa nebojí zadĺžiť na dlhé roky a smelo sa vrhá do kúpy bytov.

 Rast miezd nedrží tempo

Vysoká miera inflácie cien nehnuteľností znamená, že v niektorých členských štátoch môže mať rast miezd problém udržať tempo, čím sa vzďaľuje možnosť vlastníctva.

Počas piatich rokov pred pandémiou COVID-19 rast reálnych miezd v EÚ podľa Medzinárodnej organizácie práce kolísal medzi 0,7 % a 2,1 %. Prvé odhady na rok 2020, keď sa pandémia zmocnila, ukazujú pokles reálnych miezd.

Kúpiť alebo počkať?

To je priam shakespearovská otázka. Mnohí z nás, ktorí váhali pred niekoľkými rokmi, či kúpiť alebo počkať, si dnes búchajú hlavy o pomyselné múry.

Podľa ekonomických analytikov však trend zdražovania pokračovať bude naďalej. Ceny rastú prakticky astronomickou rýchlosťou, čo podporujú aj ďalšie fakty – výrazné zdražovanie stavebných materiálov a slabá ponuka nehnuteľností vo väčších mestách. Ak však uvažujete nad kúpou nehnuteľnosti za účelom ďalšieho prenájmu, tak ani teraz neprerobíte, nakoľko ceny stále rastú a rásť budú.

Neodškriepiteľným faktom  v zdražovaní je nepochybne ten najpodstatnejší – nízke úroky v bankách a rast úspor v období lockdownov.

Čo však výrazne tlačí ceny nahor je aj neutíchajúci dopyt. Všetci chcú bývať vo svojom aj napriek 30 ročnej zadĺženosti.

Táto situácia nie je dlhodobo udržateľná, lebo nám hrozí, že nedostatok bytov zdraží bývanie na sumy, ktoré si pomaly nebude môcť dovoliť kúpiť nikto.

Ako všetky doterajšie vlády, aj táto sľubovala výstavbu nájomných bytov, ktorá by výraznou mierou odbremenila pretlak dopytujúcich.

Ideálny spôsob, ako spomaliť pokračujúci rast cien nehnuteľností, je však podľa centrálnej banky v posilnení ponukovej strany trhu, napríklad cez zníženie byrokracie, či zjednodušení podmienok na výstavbu – čo je jedným z optimálnych riešení, ale vyžaduje si zmenu legislatívy.

Strop cien sme stále nedosiahli a rast nedokázala zastaviť ani pandémia. Ceny porastú naďalej, avšak nie s takou dynamikou.